Alzheimerova choroba

Najčastejšia forma demencie. Začína pomaly, nenápadne, plíživo ...

Obeť masovej hystérie

Pre nejedného z nás je už len pomyslenie na takýto stav neznesiteľné. To ukázal prípad Guntera Sachsa. Desaťročia bol tento dedič miliónov, fotograf a zberateľ umenia považovaný za niekoho, kto miluje život a ženy a kto je vždy rozmaznávaný úspechom. V noci zo 7. na 8. mája 2011 si vo veku 78 rokov siahol na život.

Tento skutok zdôvodnil vo svojom rozlúčkovom liste. Na základe informácii, ktoré získal z ,,príslušných publikácií", zistil, že trpí bezvýchodiskovou Alzheimerovou chorobou. V žiadnom prípade to nezdôvodňoval stratou alebo úbytkom logického myslenia - iba na základe rastúcej zábudlivosti a prudkého zhoršenia svojej pamäte. Podľa neho by strata duševnej kontroly nad svojím životom vyústila do nedôstojného stavu, preto sa rozhodol proti tomu konať. A presne tak aj urobil. Sadol si za písací stôl a strelil si do hlavy.

Čo však Sachs netušil, ako mnohí iní ľudia, aj on podľahol osudnému klamnému záveru. Napriek tomu, že bol síce zjavne depresívny, no v žiadnom prípade nebol dementný. Skôr sa stal obeťou kolektívneho strachu z fantómu.

Pretože aj keď je choroba tak rozšírená a objavuje sa iba pozvoľna - alzheimer nie je chorobou ako tuberkulóza alebo rakovina. Je to konštrukt. Užitočná nálepka, ktorou možno účinne šíriť strach, mobilizovať prostriedky na výskum, urýchliť kariéry. Vyhlásiť zdravých za chorých - a vytvoriť obrovské trhy pre medikamenty a diagnostické postupy.

Bezradní lekári

Akokoľvek hrozne to znie - chorobu v skutočnosti nedokážu diagnostikovať ani špičkoví odborníci. A to ani vtedy, keď pacient trpí ťažkou demenciou. Diagnóza je stanovená na základe vylučovania.

Ak lekár nedokáže nájsť nič iné, čo by v jeho očiach dokázalo vysvetliť, prečo je dotknutý zmätený, zábudlivý alebo dezorientovaný - potom to podľa neho môže byť už iba alzheimer. V oficiálnych dokumentoch lekári svoju bezradnosť v otázkach demencie dokonca priznávajú.

Podľa oficiálnej metodiky klinické vyšetrenie dokáže iba to, že ide o ,,pravdepodobne" alebo, čo je ešte slabšie, o ,.možno' diagnózu alzheimer. Okrem toho, ako sa možno dozvedieť, existujú prirodzene ešte iné formy demencií. Medzi nimi Pickova choroba, demencia s Lewyho telieskami alebo vaskulárna demencia. No všetky tieto ochorenia možno často iba ťažko navzájom rozlíšiť. Nejaké etablované vedecké kritéria pre jednotlivé diagnózy neexistujú.

Alzheimer nie je choroba ako tuberkulóza alebo rakovina. Je to konštrukt. Užitočná nálepka, ktorou možno účinne šíriť strach a vytvoriť obrovské trhy.

Pochybná teória plakov a fibríl

Dokonca aj mikroskopické preskúmanie mozgu po smrti, ktoré je dodnes považované za jediné spoľahlivé dokázanie existencie Alzheimerovej choroby, ukrýva v sebe ohromné nezrovnalosti.

Počas takéhoto preskúmania patológovia overia, či mozog vykazuje typické proteínové povlaky, Sú to jednak amyloidové plaky a potom takzvané tau zhluky. Obe bielkovinové častice sú považované za typické príznaky choroby, ktorú Alois Alzheimer opísal ako prvý v roku 1906. Doteraz sa za hlavného spúšťača tejto choroby považujú plaky alebo tau zhluky.

Viaceré štúdie však medzičasom ukázali, že táto teória vykazuje nezrovnalosti.

Na jednej strane možno u niektorých chorých s najťažšími symptómami nájsť pomerne zdravo vyzerajúce mozgy. Na strane druhej sa už dlho vie, že približne tretina všetkých normálne starnúcich ľudí, ktorým to vynikajúco pálilo až do smrti a po smrti boli podrobení pitve, mali v mozgu tak veľa plakov, že nález by bol jednoznačne vyhodnotený ako alzheirner.

Fatálne chybné diagnózy

Ide iba o puntičkárstvo? V žiadnom prípade. Bludy šírené o Alzheimerovej chorobe majú za následok, že lekári a rodinní príslušníci často prehliadnu skutočné príčiny výpadkov pamäte, dezorientácie, agresívnosti alebo apatie.

Nie je demencia ako demencia. Existuje mnoho ochorení, ktoré dokážu spustiť zdanlivo klasické "symptómy alzheimera".

Všetko je dnes hádzané do jedného hrnca a opatrené nálepkou alzheimer. Je to spôsobené predovšetkým tým, že niektoré farmafirmy spolu s vedcami s veľkým úsilím a vysokou profesionalitou senzibilizovali verejnosť na tému alzheimera.

Údajná choroba má za sebou skutočne pozoruhodnú kariéru. Dlhý čas si sotvaktorý lekár všímal zvláštny mozgový syndróm, ktorý opísal Alois Alzheimer. Svoj rozmach zaznamenala táto diagnóza až o desaťročia neskôr, keď sa na ňu už prakticky zabudlo.

Vynález lukratívnej choroby

Je to príbeh bezpríkladnej reklamnej kampane, ktorá za pomoci vedy, politiky a médií zo záhadnej anomálie u pomerne mladej ženy vytvorila zdanlivo nezvratný osud miliónov starších ľudí. Je to príbeh mýtu, ktorý bol cielene vytvorený v rokoch 1970, aby mobilizoval peniaze od štátu a sponzorov na výskum mozgu. Odvtedy šíria vedci a lekári posolstvo Alzheimerovej choroby a sľubujú ľuďom výhľad na vyliečenie.

Stavajú na mechanizme, ktorý sa autonómne zosilňuje. Čím viac ľudí počuje o nejakej chorobe, tým sa jej výskyt javí byť častejší a tým častejšie je aj diagnostikovaná. Čím častejšie je však niektorá choroba diagnostikovaná, tým vyššia je pravdepodobnosť rovnakých diagnóz. Na konci sa kruh uzatvára tým, že tvrdenie "mnohí starší ľudia majú alzheimera" sa zdanlivo samo potvrdí častým diagnostikovaním alzheimera.

Za niekoľko málo desaťročí vzniklo skutočné impérium Alzheimerovej choroby s miliónovými obratmi, výskumnými ústavmi a fakultami, z ktorých v súčasnosti žije podľa odhadov 25 tisíc vedcov po celom svete.

Demencia následkom medikamentov

Často sú za údajnou demenciu aj vedľajšie účinky stále pestrejšieho koktailu medikamentov, ktorý stále rastúca časť súčasného obyvateľstva hlce celé roky.

Práve starší ľudia sa stávajú často obeťou vedľajších účinkov medikamentov, ako sú napríklad symptómy demencie. Často majú diagnostikované dve, tri, štyri alebo aj viac chronických chorôb a s tým rastie aj počet medikamentov, ktoré užívajú.

K tomu sa často pridávajú aj voľne predajné lieky bez receptu, ktoré pacient užíva na vlastnú päsť a ktoré vôbec nie sú také neškodné, ako si mnohí ľudia myslia.

Na celom svete sú dnes iba 4 medikamenty na alzheimera. Všetky štyri vytvárajú ich výrobcom parádne zisky. Jedno je však pritom isté. Žiaden z preparátov priebeh (údajnej) choroby nezastaví.